Vianočná poviedka

IANOČNÁ POVIEDKA

Čierne labute pokryté bielymi vločkami na tichom jazere, v hlučnom meste
plnom pohybov. V ten jediný deň všetko stíchne, všetci stoja, zastavia. I
labute stratia svoju farbu. Biela pokrýva svet a mnoho ihličia. Tá zelená
radosť plná vôní. A sladko pichľavé včely, ukryté v teple svojich úľov, už
darovali svoje plody tečúce po praskajúcich oblátkach.
Nazývajú ich medom. A ľudské pery sú ním potreté. Má farbu zapadajúceho
slnka a občas príchuť prvých lesných malín. Batoliat jarnej lúky. Zalievaš si
čaj s klinčekmi a sušeným ovocím. Miluješ a túžiš. A veríš a vieš. Pohyblivé
obrázky a displej... vraj moderné a super cool. Či snád iPhon, iPad,
smartfón, tablet.
A láska lieta v ovzduší a hľadá svoj príbytok. On a ona a oni. Úsmev a
bozky . Nie tie plné vášní, ako ked muž miluje ženu. Také obyčajné a
pritom neobyčajne intímne. A láska kráča po plameni štedrovečernej sviece
a pýta si svoju večeru. Pridlho hladovala, pridlho čakala. Ak sú Vianoce
dieťa v jasliach, tak potom je láska nevinná. Musí byť. Kto iný je čistejší?
Kto dokáže kráčať po plameni?
Pozri, to padá hviezda, tam...vidíš? Ak nevidíš podlož si stolík, postav sa
naň a načiahni. Rukou sa jej dotkneš, nedovolíš spadnúť. Nechceš čakať na
splnenie snov. Vezmeš ich, pevne do rúk, stojac na malom stolčeku nádeje,
ktorý Ťa podvihne k nebesiam. Rozsypaná škorica na dlážke, nezmietla ju.
Prstom v nej kreslí obrazy tejto noci. Sušené jablká zaliate horúcou vodou
zo starej kanvice. Salónky, boli pekné a sladké, vraj. Modré i zlaté , pevne
priviazané na bielych nitkách. A ich láska, v podobe detí ich všetky zjedla,
nechala po nich len pozlátené obaly. A ona plakala, taká šťastná bola a on s
usmieval a pobozkal ju, taký šťastný bol. Takí šťastní boli. Aj tí za oknami
takí dnes sú.
Zo striech počuť vtáky ako spievajú. Sladké drievka a zvončeky a tichá
noc. A láska a Boh a to malé dieťa.
Zalievaš si čaj s klinčekmi a sušeným ovocím. Miluješ a túžiš. A veríš a
vieš.


Vianočná poviedka

PDF file: Vianočná poviedka.pdf